Večný súboj planét.
“Podobnosti medzi mužmi a ženami sú o mnoho,o mnoho väčšie než rozdiely.”
John Gray (autor knihy; Mars a Venuša navždy spolu.)
Som rada, že si niektorí dali tú námahu, klikli na link stránky a prečítali si pár mojich úvah. Páčia sa mi pochvaly, no ešte viac kritika! Pretože ňou ľahšie zistím, čo ľudia čítajú radi a čo nie. A tu prechádzam k podstate tohoto článku. Dostala som kritiku, za ktorú som mimochodom vďačná, ktorá znela; "Tvoje články sú skvelé, avšak stále píšeš o ženaćh. Oddala si sa feminizmu? Prečo stále riešiš ženské problémy?" Tak som si prezrela blog, a je to tak. S hrdosťou som prijala kritiku. Väčšina tém je o ženách. Hneď aj vysvetlím prečo. Snažím sa vždy písať o tom, čo nejakým spôsobom poznám. To, čo som zažila, alebo, čo zažívam s niekým. To, čo zažívajú moji známi napríklad. A tam prichádza inšpirácia a nutkanie písať. Dosť už bla bla...Prejdem teda k téme. MUŽI.
Pátrala som,znovu, na internete. Preklikávala som stránky. Hľadala som mužské diskusie. Mužské témy. Ich názory, aby som vedela analyzovať. A viete čo? Znovu som našla len samé ženské!! Články ako; "Muži rozchod naťahujú, ženy vzťah ukončia rázne" "Muži považujú rozhovor s nami za stratu času" "Muži chcú počuť slová lásky pred sexom, my po ňom!" "Dovoľme mužom aby boli muži" "Muži chcú hlúpejšie ženy" "Ženy sú z Venuše, muži z Marsu."
Musím sa ospravedlniť za výraz ale, kravinky. Dokonca citujem tam bolo toto; Mužský mozog má medzi pravou a ľavou hemisférou omnoho menej prepojení ako ženský mozog. A pár riadkov o tom, akí sme odlišní a ako ináč rozmýšľame. No naozaj?!....Neviem síce, ako je to s hemisférami. Neviem kto pochádza z akej planéty alebo dimenzie. Realitou je, že sme rozdielni, pretože sme každí iní, pre ježkove oči!
Mám v rodine troch mužov, teda okrem ocina ešte dvoch starších bratov. Od škôlky trávim viac času s chlapcami. Ale aj tak netvrdím, že mužom rozumiem. Pretože tak to má byť, si myslím. Nadhadzujem teda otázku! Prečo chcú ženy tak veľmi vidieť do hlavy mužom? Samozrejme viem ako to chodí. "Myslí si, že som pekná?, Zavolá mi zajtra? , Prečo sa so mnou rozišiel? Má aj inú okrem mňa? " a podobné hlúposti. Myslím si, že muži nerozmýšľajú takto komplikovane. Niekedy jasné, chceli by vidieť , čo sa tam odohráva, napríklad pri menštruačnom cykle, keď je to s nami ako na psychiatrii. Ale nepočula som ešte chlapa povedať " Chcel by som byť ňou, ako rozmýšľa ", čo od ženského pokolenia počúvam denno denne. Jasné, muž si povie, čo som zase spravil, že nemá náladu? Čo má za problém, že tak a onak reaguje? Ale si aj priznajme, o čom by všetko bolo, keby sme sa obe strany stopercentne chápali? Neboli by vzťahy nudné? Čo by ženy riešili pri vínku v piatok večer? Kebyže to nie je tak ako to je, ženy by zase riešili to, že akí su muži predvídateľní a chlapi zase to, že nemajú už koho dobíjať. Nie je tak?
Aj keby mám červený diplom z preztížnej školy zo psychológie, čo nikdy mať ani nebudem, niesom psychológ, nemôžem analyzovať mužov. Pretože som žena. Nemôžem tvrdiť, že niečomu rozumiem keď to tak nie je. Prežívajú všetko iným spôsobom. Zamilovanosť, vzťah, krízu, rozchod. Samotný život berú nejak ináč ako my. Nezáleži na Marse ani na Venuši. Záleží na osobnosti človeka. Na svete nájdeme zoženšťelých mužov a ženy, ktoré sú ako chlapi. Každý je nejakým spôsobom odlišní. Ja osobne rada príjmam výzvy. Rada počúvam chlapské debaty. Vždy sa dozviem nieči nové, čo som ešte nevedela. Napríklad; My ženy máme tendenciu vymýšľať si scenáre. On mi povie, že ide na pivo. Hneď sa v mojej halve odohráva, určite tam budú aj nejaké pipiny. S niektorou si padne do oka. Opustí ma. Povedal mi, že ide spať, no ešte stále tu svieti zelená gulička. S kým si asi tak píše. Určite si obzerá fotky nejakej inej.
Kto je tá knedľa, čo označi všetko tlačítkom "Páči sa mi to" a po dlhom pátraní na jej profile zistím, že to je sesternica z druhého kolena. Muži sú iní. Netúšim však, čo si v podobných momentoch povedia oni. Práve preto, že im do hlavy nevidím. Teda nesnažme sa komplikovať, analyzovať, preberať si v hlave, čo ak?!..Je to tak že sme iné/iní. A to je na tom to pekné. Treba sa naučiť niekedy vnímať povrch a nie to, čo je pod ním. Jednu vec viem. Ak chlap povie niečo, tak to berme tak ako to povie a nehľadajme pod tým niečo iné. Ak povie možno, je to možno,keď nie tak nie. Ak povie zavolám, tak zavolá, možno nie hneď o 8mej ráno, keď my sa už klepeme napätím, kedy uź konečne zazvoní ten hlúpy telefon. Ak nepovie nič, nič nám nesľúbil, tak sa netvárme, źe nás oklamal a aké sme zranené.
Mohli by sme tu donekonečna hrať hru "súboj pohlavý." Ale načo? Nám vždy budú vadiť pohodené použité ponožky pri gauči. Nesklopená záchodová doska. A chlapi nám vždy budú vyčítať, že žena za volantom, je ako keby tam ani šofér nebol. Čo ja osobne tvrdím tiež, ale nekolektivizujem, súdim podľa seba, lebo ten, ćo mi schvaľoval vodičák musel byť niečím asi omámený. A opäť musím podotknúť ako vždy!! Nie som na nikoho strane. Som žena, ale sú ženy s ktorými nezdieľam názory a skutky. Sú chlapi, ktorých nemôžem vystáť, avšak nekolektivizujem. Občas síce nadhodím, že chlap je len chlap, ale nie je to preto, že by som každého hádzala do jedného vreca. Naučme sa brať ľudí a situácie individuálne. Ak nás Janko Mrkvička sklamal, nevrhajme sa do vťahu s Romanom Tičkom s tým, že je rovnakí. A ak nás Blanka Pretrhnutá podviedla, netrestajme za tu Aničku Hraškovie, ktorá je oddaná milujúca žena. Principiálne, nezáleži na tom, kto je odkiaľ, akej rasy, národnosti, veku a ani POHLAVIA. Záleží jedine na osobnosti. To si treba pamätať. Odo mňa toľko...
Julie.
(Obr. Google.)